Futbalový čarodejník z Viedne

Autor: Peter Jačiansky | 20.12.2015 o 17:34 | Karma článku: 10,35 | Prečítané:  4563x

Herbert Prohaska, rakúsky futbalista storočia, oslávil tento rok 60. narodeniny. Počas svojej kariéry sa stal miláčikom fanúšikov v rodnej Viedni aj na Apeninskom polostrove.

Viedenské derby patrilo v 70. rokoch k vrcholným spoločenským udalostiam, chodiť na futbal v tých časoch musel byť pre športových fanúšikov naozaj skvelý zážitok. Na jednej strane stál Rapid, ktorého hlavnou postavou bol nebezpečný stredný útočník Hans Krankl. Ten strieľal jeden gól za druhým a prepisoval všetky možné rekordy. Na druhej strane bola Austria, ktorú viedol charizmatický tvorca hry Herbert Prohaska, ktorý divákov zabával svojím skvelým driblingom a precíznymi prihrávkami. O kvalitách týchto dvoch výborných futbalistov vedeli, pochopiteľne, aj tie najlepšie zahraničné kluby, a tak sa Krankl stal novým hráčom Barcelony a Prohaska posilnil Inter. Po ich odchode vstúpil na scénu neznámy muzikant Johann Hölzel, pod pseudonymom Falco nahral hit Der Kommissar a okamžite sa stal prvou hviezdou Viedne.

S futbalom začínal Herbert Prohaska ako 9-ročný v klube Vorwärts XI, kde jeho otec pracoval ako mládežnícky tréner. Popri tom trávil mnoho času na ihriskách v susedstve, na ktorých hral pravidelne proti starším a fyzicky silnejším chlapcom. Podľa jeho slov ho práve tieto pouličné zápasy najlepšie pripravili na profesionálnu kariéru, naučil sa totiž bravúrne kontrolovať loptu a využívať svoju chytrosť v osobných súbojoch. Ako 15-ročný sa presunul do klubu Ostbahn XI a začal nastupovať proti seniorom. Mimochodom, tie „jedenástky“ za názvami mužstiev symbolizujú 11. mestský obvod Simmering, z ktorého Prohaska pochádza. O dva roky neskôr prestúpil Schneckerl, ako ho kvôli kučeravej hrive prezývali, do Austrie, kde sa rýchlo stal lídrom. S Austriou vyhral štyri tituly a priviedol ju do semifinále Európskeho pohára majstrov.

V lete roku 1980 sa Herbert Prohaska dostal na titulné strany športových denníkov, pretože sa stal novou akvizíciou úradujúceho talianskeho šampióna milánskeho Internazionale. Navonok celkom bežný prestup, veď najlepšie kluby vždy hľadajú tých najlepších hráčov. Boli to však okolnosti prestupu, ktoré z neho spravili udalosť prestupového obdobia: od roku 1966 platilo v Taliansku embargo na registráciu zahraničných hráčov. Legionári, ktorí boli v tom čase na súpiskách, v rámci Serie A prestupovať smeli, úplne zamedzený bol príliv hráčov z cudzích federácií. Spomínaný zákaz sa v roku 1980 skončil a práve Herbert Prohaska bol vôbec prvým cudzincom, ktorý do Talianska prestúpil. V Miláne hľadali tvorcu hry a okrem Prohasku bol v hľadáčiku tiež Michel Platini. Tréner Interu Eugenio Bersellini si napokon vybral Rakúšana.

Prakticky od prvého zápasu v drese čierno-modrých sa Herbert Prohaska stal obľúbencom miestnych fanúšikov. Tí obdivovali jeho nasadenie a nádherné prihrávky, ktorými zásoboval najväčšiu ofenzívnu hviezdu vtedajšieho Interu Alessandra Altobelliho. Inter zakončil sezónu 1980-81 štvrtým miestom v lige, v Európskom pohári majstrov sa prebojoval až do semifinále, kde však nestačil na Real Madrid. V nasledujúcej sezóne sa Inter v tabuľke prepadol o jedno miesto, podarilo sa mu ale triumfovať v talianskom pohári. Coppa Italia sa napokon stala tou jedinou trofejou, ktorú sa Prohaskovi v Miláne podarilo získať. Funkcionári Internazionale sa totiž rozhodli, že Rakúšan už v mužstve pokračovať nebude a na jeho miesto prišiel nemecký záložník Hansi Müller. Dovedna nastúpil Prohaska za Inter 81-krát a nastrieľal jedenásť gólov.

Na začiatku sezóny 1982-83 sa pravidlá v Taliansku opäť uvoľnili a klubom povolili pripísať na súpisku druhého zahraničného hráča. Vedenie AS Rím dlho neotáľalo a Herberta Prohasku získalo do svojich služieb, želal si ho najmä švédsky tréner Nils Liedholm. Zvykne sa vravieť, že výkony mužstva sú obrazom jeho zálohy. AS Rím zostavil trojčlennú zálohu, ktorá začala valcovať jedného súpera za druhým. Tvorcom hry sa podľa očakávania stal Prohaska, po jeho boku bol všestranný stredopoliar Carlo Ancelotti a chrbát im kryl druhý zahraničný futbalista na súpiske Brazílčan Paulo Roberto Falcão. Najväčší konkurent Rimanov bol Juventus, ktorý ťahala dvojica nových posíl Boniek–Platini. Rímske mužstvo ale nezaváhalo, v šiestom kole sa dostalo na prvé miesto a tam až do konca sezóny zotrvalo. Prohaska tak oslavoval Scudetto.

Aj napriek zisku majstrovského titulu sa musel 28-ročný Herbert Prohaska s tímom rozlúčiť, miesto druhého zahraničného hráča dostal ďalší Brazílčan Toninho Cerezo. Prakticky dodnes sa vedú debaty o tom, prečo sa takto vedenie rozhodlo a kto konkrétne nesie zodpovednosť za spomínaný krok. Rímski fanúšikovia tvrdia, že ak by Prohaska góly nepripravoval, ale strieľal ich sám, jeho kariéra v hlavnom meste mohla pokračovať ešte niekoľko rokov. V sezóne 1983-84 sa Rimania dostali v Európskom pohári majstrov až do finále, kde na penalty prehrali s Liverpoolom. Ktovie, ako by to vyzeralo s Prohaskom v zostave... A tak sa rakúsky záložník rozhodol vrátiť do svojej milovanej Austrie. Na vrchole síl a s podporou domácich fanúšikov priviedol Prohaska viedenský tím k majstrovskému hetriku a v roku 1985 do štvrťfinále EPM.

Špeciálnou kapitolou v kariére Herberta Prohasku bola reprezentácia, v národnom tíme stihol odohrať niekoľko legendárnych zápasov, na ktoré ľudia spomínajú dodnes. Najpamätnejší gól strelil Prohaska v roku 1977 v kvalifikačnom zápase v Turecku, keď špicom kopačky dotlačil loptu do súperovej siete. Gól známy ako „Spitz von Izmir“ zabezpečil Rakúšanom miestenku na MS 1978 v Argentíne. Na tomto turnaji sa odohral pamätný zápas, ktorý v Rakúsku dostal názov Wunder von Córdoba. Rakúšania v ňom dokázali zdolať po výsledku 3:2 západných Nemcov. Ďalší významný zápas sa odohral takisto proti SRN na MS 1982 v Španielsku. Bol to posledný zápas v skupine: ak Nemci vyhrajú 1:0 alebo 2:0, tak ďalej postúpia obe mužstvá. Zápas známy ako Nichtangriffspakt von Gijón sa skončil víťazstvom SRN nad Rakúskom 1:0.

Po ukončení hráčskej kariéry sa Herbert Prohaska začal venovať trénerskej práci. S Austriou vyhral v rokoch 1991 a 1992 ligové tituly, neskôr sa stal aj trénerom reprezentačného výberu, s ktorým vyhral kvalifikačnú skupinu a prebojoval sa na MS 1998 vo Francúzsku. Trénersku kariéru v roku 2000 nadobro ukončil a odvtedy pracuje v médiách. Píše stĺpčeky pre denník Kronen Zeitung a v televízii ORF analyzuje futbalové zápasy. Prohaska si vďaka zmyslu pre humor a chytrosti získal popularitu, akej sa netešil ani ako hráč. Po víťazstve Talianska na MS 2006 v Nemecku si nechal v štúdiu oholiť fúzy, ktoré k nemu dovtedy neodmysliteľne patrili. Kultom sa stala veta, ktorú používa na konci prenosu pri rozlúčke s divákmi: „Gute Nacht!“

Nie je to však rola zabávača, ktorá z neho spravila autoritu medzi futbalovými znalcami. Málo ľudí totiž vie o futbale toľko veľa ako práve Herbert Prohaska. Väčšina televíznych hostí sa venuje herným situáciám, ktoré počas zápasu spozoruje aj futbalový laik. Prohaska si vyberá a analyzuje také situácie, ktoré si bežný divák počas hry nevšimne. V Rakúsku má podobnú pozíciu a rešpekt ako napríklad Graeme Souness v Spojenom kráľovstve. Aj keď treba dodať, že ich štýly sa líšia, Prohaska nemá svoj výklad vystavaný výhradne na kritike. Mňa osobne veľmi potešila správa, že po troch rokoch sa Liga majstrov vrátila späť na obrazovku ORF. Ak máte prístup k rakúskej stanici a zvládate aspoň základy nemčiny, odporúčam vám zapnúť si ju v stredu počas hracieho kola. Predovšetkým kvôli Herbertovi Prohaskovi. Gute Nacht!

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?