Kedysi vládli Európe, dnes sa topia v problémoch

Autor: Peter Jačiansky | 30.10.2015 o 13:48 | Karma článku: 10,46 | Prečítané:  8319x

Bosna Sarajevo, Cibona Záhreb, Jugoplastika Split a Partizan Belehrad sú kluby bývalej Juhoslávie, ktoré spája slávna minulosť a nezávideniahodná prítomnosť.

Záhrebská aréna, 25. apríl 2010, finále Jadranskej ligy. Predĺženie zápasu Cibona – Partizan sa blíži ku koncu, Partizan vyhráva tesne 72:71 a na čiaru trestného hodu prichádza jeho hráč Lawrence Roberts. Obidva trestné hody však míňa, loptu doskakuje Cibona. Gordon prihráva Tomasovi, ktorý prevezie loptu cez polovicu a prihrávkou nájde v rohu ihriska Bogdanovića. Bogdanović strieľa za tri body a premieňa! Cibona je víťazom Jadranskej ligy, hráči a tréneri pribiehajú na ihrisko a radujú sa spolu s úspešným strelcom. Neuveriteľné. Cibona vyhráva zápas, v ktorom dvaja hráči (Gordon a Tomas) nastrieľali 62 zo 74 bodov svojho tímu.

Ale počkať, veď hrací čas ešte neuplynul, do konca ostáva stále niekoľko desatín sekundy. Rozhodca si berie do rúk loptu a vyčká, kým sa realizačný tím záhrebského mužstva opäť vráti na lavičku. Podáva loptu Rašićovi, ktorý ju prihráva Kecmanovi. Dušan Kecman neotáľa a okamžite od pása odhadzuje loptu cez tri štvrtiny ihriska. Lopta sa odráža od dosky a padá do koša. 75:74. Víťazom Jadranskej ligy nie je Cibona Záhreb, ale Partizan Belehrad! Situáciu ešte na chvíľu upokojujú slovinskí rozhodcovia, ktorí však po kratučkej debate Kecmanov kôš potvrdzujú. Je toto vôbec možné?

Z víťaznej strely Duleho Kecmana sa stal okamžite internetový hit a video obletelo celý svet. Dva týždne po finálovom zápase Jadranskej ligy sa Partizan predstavil na záverečnom turnaji Euroligy v Paríži. Finále Cibona – Partizan a účasť Partizanu vo F4 boli dva momenty, keď dala Jadranská liga naposledy o sebe vedieť. Odvtedy sa žiaden klub bývalej Juhoslávie nedostal do Final Four a je pravdepodobné, že v najbližších rokoch sa ani nedostane, pretože pomery v lige sa za ostatných päť rokov výrazne zmenili. Pre niekoho môže byť názov Jadranská liga neznámy, tak si o nej v krátkosti niečo povedzme.

Ide v podstate o novodobú juhoslovanskú ligu, v ktorej súťažia kluby zo všetkých šiestich krajín bývalej Juhoslávie. Dnes je známa najmä ako najlepšia rozvojová liga na starom kontinente. Zo športového hľadiska sa teda až tak veľa nezmenilo, Juhoši robia presne to isté, čo robili aj pred rokom 1992 – učia Európu hrať basketbal. Zmenila sa ale politická situácia a najlepší hráči už nie sú nútení zostávať v domácej lige až do dovŕšenia 28. roku života. Preto zrejme neprekvapí fakt, že MVP ostatných dvoch sezón Dario Šarić a Nikola Jokić mali v čase, keď toto ocenenie získali, len 20 rokov.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo kluby bývalej Juhoslávie nepatria k favoritom v Eurolige. A potom, samozrejme, väčšine z nich chýbajú tri základné veci: peniaze, peníze a peneži. Európsky pohár majstrov dokázali spomedzi juhoslovanských mužstiev vyhrať tieto štyri: Bosna Sarajevo, Cibona Záhreb, Jugoplastika Split a Partizan Belehrad. Spomínané kluby spája okrem ich slávnej minulosti, žiaľ, aj nezávideniahodná prítomnosť.

1979 – Bosna Sarajevo
Európsky triumf Bosny bol dôsledkom dlhoročnej koncepčnej práce, ktorú započal v roku 1971 charizmatický tréner Bogdan Tanjević. Ten mal v čase angažovania len 24 rokov. Mladý tím posilnil Svetislav Pešić a o rok neskôr aj najväčšia legenda bosnianskeho basketbalu Mirza Delibašić. Spolu so Žarkom Varajićom a Ratkom Radovanovićom vytvorili silný tím, ktorý sa po víťazstve v juhoslovanskej lige predstavil v Pohári majstrov. Vo finále EPM zvíťazila Bosna nad Varese 96:93, Mirza Delibašić nastrieľal 30 a Ratko Radovanović dokonca 45 bodov!

Spomedzi štyroch spomínaných klubov je na tom Bosna v súčasnosti najhoršie. Naposledy sa v Jadranskej lige predstavila v sezóne 2009-10 a odvtedy už len klesala. Nelichotivá finančná situácia vygradovala v roku 2014, keď bol klub zo Sarajeva nútený pristúpiť k fúzii a sezónu 2014-15 začal už pod názvom KK Bosna Royal. Premiérový ročník s novým názvom bol však veľkým sklamaním, pretože Bosna na jeho konci vypadla do druhej bosnianskej ligy. V tomto momente sa javí ako veľmi nepravdepodobné, že by sa Bosna raz mala vrátiť spať medzi elitu.

1985 a 1986 – Cibona Záhreb
Vtedajší tréner Mirko Novosel mal k dispozícii hneď niekoľko skvelých hráčov, či už to boli Mihovil Nakić, Andro Knego, alebo Zoran Čutura. Všetku pozornosť na seba ale pútali bratia Petrovićovci, ktorí Cibonu priviedli až do finálového zápasu a v ňom prevýšili Real Madrid. V nasledujúcej sezóne si musel Dražen poradiť sám, pretože starší brat Aco dostal povolávací rozkaz a s basketbalom si musel dať na rok pauzu. Z Partizanu však prišiel Danko Cvjetićanin, ktorý ho skvele nahradil, a Cibona opäť získala EPM, keď vo finále zdolala Sabonisov Žalgiris.

Posledný významný úspech zaznamenala Cibona v sezóne 2013-14, keď dokázala triumfovať v Jadranskej lige. Za túto trofej sa však musí poďakovať najmä Dariovi Šarićovi, ktorý najprv vytiahol tím na 4. miesto v tabuľke a následne v belehradskom Final Four pomohol zdolať Zvezdu a vo finále Cedevitu. Momentálne sa Cibona potáca na konci tabuľky a jej najlepším hráčom je 18-ročný Ante Žižić, ktorý patrí k najefektívnejším hráčom Jadranskej ligy. Okrem neho sú pre Cibonu nádejou aj ďalší medailisti z tohtoročných MS Ivica Zubac a Nik Slavica.

1989, 1990 a 1991 – Jugoplastika Split
Výkladná skriňa juhoslovanského basketbalu, tak prezývali Jugoplastiku Split. Dôvod na to mali, veď posúďte sami: Toni Kukoč, Dino Rađa, Duško Ivanović, Velimir Perasović, Žan Tabak, Aramis Naglić. Nestačí? Tak k tomu pridajte ešte trénera Božidara Maljkovića, ten zo svojich hráčov spravil skvelý tím, ktorý valcoval všetko, čo mu prišlo do cesty. Jugoplastika vyhrala EPM trikrát po sebe, keď zdolala Maccabi Tel Aviv a dva razy Barcelonu. Vyhrať tri razy po sebe sa podarilo už len Rige, ktorú v 50. rokoch trénoval slávny Alexander Gomelsky.

Klub KK Split hrá dnes najvyššiu chorvátsku súťaž, v Jadranskej lige sa naposledy predstavil v ročníku 2012-13. V spomínanej sezóne sa mu vôbec nedarilo a skončil na poslednom mieste. Ostatné dve sezóny takisto nepriniesli lepšie výsledky a tímu sa nepodarilo kvalifikovať sa do nadstavbovej časti o titul, v ktorej by sa stretával s chorvátskymi mužstvami z Jadranskej ligy. Podobne ako Bosna Sarajevo, aj Split veľmi chýba medzi regionálnou elitou. Bez silného sponzora bude však pokus o prípadný návrat pre tieto basketbalové bašty nesmierne náročný.

1992 – Partizan Belehrad
Na začiatku sezóny 1991-92 sa trénerom Partizanu stal jeho dovtedajší hráč Željko Obradović, ktorému pomáhal ako konzultant legendárny profesor Aca Nikolić. Mladý tím, ktorý Partizan zostavil, bol považovaný za outsidera v EPM. Kľúčovými hráčmi boli Aleksandar Đorđević, Predrag Danilović a pivot Željko Rebrača. FIBA nepovolila mužstvám z Juhoslávie hrať zápasy na vlastných palubovkách, a tak sa Partizan udomácnil v španielskej Fuenlabrade. Istanbulské finále, ktoré rozhodol trojkou v poslednej sekunde Saša Đorđević, sa radí k najpamätnejším zápasom v histórii basketbalu.

V súčasnosti prechádza Partizan viacerými zmenami, jeho bývalí hráči sa ujali nových funkcií: prezidentom sa stal Nikola Peković a viceprezidentom Mića Berić. Trénerom už nie je klubová legenda Duško Vujošević, mužstvo dnes vedie trio Božić – Kecman – Avdalović. Pred pár dňami zverejnil Partizan finančnú správu, podľa ktorej má klub dlh v hodnote 6,5 milióna eur. Primárny klubový cieľ je preto v tejto chvíli konsolidácia finančnej situácie. Športové ciele sú, prirodzene, odvodené od rozpočtu, a preto je cieľ prostý: pokúsiť sa v Jadranskej lige vyhrať čo najviac zápasov a následne si v srbskej lige zabezpečiť miestenku do Jadranskej ligy aj pre nasledujúcu sezónu.

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?