Kanada, nová basketbalová veľmoc?

Autor: Peter Jačiansky | 29.5.2015 o 15:14 | (upravené 28.8.2015 o 17:17) Karma článku: 11,91 | Prečítané:  6246x

Cieľom reprezentačného výberu Kanady je účasť na budúcoročných olympijských hrách, kvalifikovať sa na turnaj však nebude jednoduché.

Míľnikom pre medzinárodnú basketbalovú scénu boli OH 1992 v Barcelone, na ktorých sa po prvýkrát zúčastnili v drese Spojených štátov aj profesionáli z NBA. Basketbalisti USA získali odvtedy päť zlatých medailí na olympijských hrách a tri zlaté medaily na majstrovstvách sveta. Celkový rekord reprezentácie USA od roku 1992 je 45-3 na OH a 47-6 na MS.

Americká hegemónia je predmetom mnohých diskusií: najzaujímavejšou je zrejme tá, či sa nájde niekedy v budúcnosti tím, ktorý by bol schopný Američanom konkurovať. V tejto súvislosti sa často spomínajú európske národne mužstvá, to je však pravdepodobne len dôsledok nepríčetnosti určitých jednotlivcov z Európy, ktorí úplne stratili kontakt s realitou.

Národné mužstvo, ktoré by chcelo držať krok so Spojenými štátmi, by malo spĺňať tieto dve podmienky: jeho hráči by mali byť absolventmi amerických univerzít, resp. basketbalových programov daných škôl a po ukončení štúdia by mali títo hráči hrať v NBA. V ideálnom prípade by to mohlo byť všetkých dvanásť hráčov na finálnej súpiske. No a presne takýto výber sa momentálne formuje u geografického suseda USA – v Kanade.

Vytúženým cieľom reprezentačného tímu Kanady je účasť na budúcoročnom olympijskom turnaji v brazílskom meste Rio de Janeiro. Kanaďania majú dve možnosti kvalifikovať sa naň. Tou prvou je kontinentálny šampionát, ktorý sa uskutoční od 31. augusta do 12. septembra v Mexiku. Reprezentanti Spojených štátov, majstri sveta z roku 2014, majú postup na OH istý, a preto sa na turnaji nezúčastnia. Miestenku do Ria získajú tímy, ktoré sa dostanú do finále.

Ak by sa Kanaďanom nepodarilo prebojovať sa do finálového zápasu, majú ešte jednu šancu. Tretí, štvrtý a piaty tím totiž postúpi na dodatočný kvalifikačný turnaj, ktorý sa uskutoční v júli 2016. A to je určite tá ťažšia cesta, keďže na tento turnaj prídu už aj európske mužstvá. Plusom kanadského tímu bude súpiska nabitá talentom, mínusom však bude medzinárodná neskúsenosť kanadských mladíkov a taktiež málo veteránov v kádri.

Poďme sa teda pozrieť, ako by mohla vyzerať zostava Kanaďanov v najlepšom zložení:

PG: Cory Joseph (23) Bez akýchkoľvek pochybností je Cory Joseph to najlepšie, čo momentálne Kanaďania na pozícii stredného rozohrávača majú. Do tejto chvíle odohral v drese San Antonia Spurs štyri sezóny a každým rokom stúpala jeho minutáž a efektivita. Je skvelým obrancom a má cenné skúsenosti z play-off. Draftoval ho tréner Popovich, o jeho kvalitách teda netreba pochybovať. Lebo kto vie o baskete viac ako Gregg Popovich? Nikto.

SG: Brady Heslip (24) – Kto? Jeho meno ste možno ešte v živote nepočuli, ale pravda je, že tento basketbalista je najlepší kanadský strelec. Debutoval na jeseň v drese tímu z D-League Reno Bighorns a vo svojom prvom súťažnom zápase hneď prekonal rekord, keď nastrieľal 11 trojok. O dva týždne neskôr tento rekord ešte vylepšil, trafil 13 trojok! Od januára je hráčom tímu Igokea Aleksandrovac, s ktorým si zahral Jadranskú ligu s priemerom 23.7 PPG.

SF: Andrew Wiggins (20) – Jednotka minuloročného draftu a držiteľ ocenenia Rookie of the Year je najväčším klenotom kanadského basketbalu. Už vo svojej prvej sezóne ukázal svoj ohromný potenciál, keď po All-Star prestávke zaznamenal skvelé priemery 20 PPG a 4.9 RPG. Na Wigginsovu účasť v reprezentácii sa však treba pozerať z dvoch uhlov: istotne svojmu tímu môže pomôcť na ceste k olympijskému turnaju a potešil by tak mnohých fanúšikov v Kanade, ktorí by ho za to zbožňovali.

Čo sa však jeho kariéry v NBA týka, najlepšie by Wiggins spravil, ak by toto leto vypustil. Andrew má stále len 20 rokov a za sebou sezónu, v ktorej odohral všetkých 82 zápasov a na palubovke strávil priemerne 36 minút. Potrebuje veľa oddychu a následne čas na to, aby zlepšoval svoju hru. V jeho prípade ide o streľbu, ball handling a najmä nabratie svalovej hmoty, resp. spevnenie tela.

PF: Kelly Olynyk (24) – Tento podkošový hráč Bostonu môže byť pre kanadský výber veľmi cenným elementom. Jeho útočný repertoár je bohatý a je platný pri situáciách pick-and-roll a vďaka dobrej streľbe spoza oblúka aj pri pick-and-pop. Toto je v zápasoch veľkou výhodou, ešte väčšmi to platí na medzinárodnej scéne. Olynykov obranca – a bude to vysoký hráč, keďže sám Olynyk meria 213 cm – bude nútený vystupovať z podkošového priestoru, čím sa otvoria možnosti pre útočníkov.

C: Tristan Thompson (24) – Vysoký, silný a atletický. Thompson je výborný obranca, ktorý je vďaka svojej rýchlosti schopný brániť clony a preberať aj nižších hráčov súpera. V dnešnej NBA patrí medzi najlepších doskakovačov, chvályhodná je predovšetkým aktivita pod košom protivníka. Jeho ofenzívne doskoky, ktoré by umožnili Kanaďanom skórovať z druhých šancí, by mohli byť v konečnom dôsledku rozhodujúcim faktorom o postupe na olympiádu.

Ak chcú Kanaďania pomýšľať na úspech v medzinárodnej konfrontácii, mali by mať okrem základnej zostavy k dispozícii aj silnú lavičku. Na jednotke by mohol byť dobrou alternatívou rozohrávač Milwaukee Tyler Ennis (20), najlepší strelec MS do 19 rokov, ktoré sa konali v roku 2013 v Prahe. Pozícia dvojky, čiže strelca tímu, by nemala predstavovať pre Kanaďanov problém. Okrem Heslipa je v ponuke hráč Sacramenta Nik Stauskas (21), ale predovšetkým skúsený 34-ročný veterán Carl English, ktorý väčšinu svojej kariéry odohral v Španielsku.

Výborným typom pre medzinárodný basketbal je aj jednotka draftu z roku 2013 a Wigginsov spoluhráč z Minnesoty Anthony Bennett (22), ktorý je vďaka robustnej postave a dobrej streľbe spoza oblúka využiteľný na pozíciách krídla aj podkošového hráča. Power forward Orlanda Andrew Nicholson (25) hrá veľmi podobne ako Olynyk, dokáže roztiahnuť hru a vytiahnuť na seba súperovho pivota. Ak budú mať Kanaďania vždy aspoň jedného z nich na palubovke, bude to pre nich obrovská výhoda.

Zrejme najlepších obrancov budú mať Kanaďania na pozícii centra. S Thompsonom sa môže striedať pod košom 32-ročný basketbalista Detroitu Joel Anthony, ktorý má cenné skúsenosti zo zápasov play-off v drese Miami Heat. Ďalšou možnosťou je hráč Lakers Robert Sacre (25), prípadne Dwight Powell (23) z Dallasu. Novou tvárou v NBA bude od nasledujúcej sezóny aj talentovaný Trey Lyles (19), ktorý sezónu 2014-15 odohral pod vedením Johna Calipariho v drese Kentucky Wildcats.

Talentu majú Kanaďania požehnane, lenže talent sám o sebe zápasy vyhrávať nedokáže. Fanúšikovia si možno ani neuvedomujú, aké ťažké bude pre tento mladý výber kvalifikovať sa na OH do Brazílie. Ich mínusom je neskúsenosť, to je pravda. Môžu však využiť svoje plusy a prevýšiť tak svojich súperov, totiž nikto na americkom šampionáte nebude rýchlejší, dynamickejší a atletickejší. Kanaďania by si mali vziať príklad z basketbalistov USA a hrať rovnako ako oni priamočiary basketbal vo vysokom tempe.

Postup na olympijský turnaj by bol pre kanadský národný tím veľmi veľkou udalosťou. Nie však preto, aby sa ho nebodaj pokúsili vyhrať. Na niečo podobné ešte nie sú pripravení. Ale mohli by si v Riu pripraviť základ pre letné olympijské hry v Tokiu v roku 2020, na ktorých by mohol prísť výkonnostný vrchol tejto generácie. Pokojne sa môže stať, že vo finálovom zápase v Tokiu sa proti sebe postavia basketbalisti Spojených štátov a Kanady.

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?