Solúnski bratia pobláznili Európu

Autor: Peter Jačiansky | 9.4.2015 o 17:06 | (upravené 28.8.2015 o 17:18) Karma článku: 10,97 | Prečítané:  2956x

V 80. rokoch tvorili rozohrávačskú dvojicu, ktorej by sme len ťažko našli konkurenciu. Nikos Galis a Panagiotis Giannakis, majstri Európy z roku 1987.

Basketbalová história je plná výborných hráčov, ktorých si fanúšikovia po celom svete zapamätali ako súčasť nejakej dvojice. Keď vyslovia meno jedného, automaticky sa im tisne na jazyk meno toho druhého. Či už to boli Kićanović a Dalipagić v Partizane Belehrad, Solozábal a San Epifanio v Barcelone alebo napríklad Corbalán a Luyk v Reale Madrid. K tým najlepším patrila bezpochyby aj dvojica Arisu Solún, ktorá v čase svojej slávy dominovala nad gréckym basketbalom.

V Európe je len málo krajín, v ktorých sa basketbal môže popularitou rovnať futbalu. Jednou z takýchto krajín je určite Grécko. Gréci basketbal milujú. Povojnové roky patrili v drvivej väčšine tímom z hlavného mesta, tituly vyhrávali kluby AEK, Panathinaikos a Olympiacos. Ak by ste sa však spýtali nejakého miestneho pamätníka na najlegendárnejší zápas gréckej ligy, istotne by v súvislosti s ním nespomenul ani jeden z menovaných tímov.

Jeho aktérmi boli kluby Aris Solún a Ionikos Nikaias, ktoré sa proti sebe postavili 24. januára 1981. Zápas sa skončil tesným víťazstvom Arisu 114:113. Viac ako samotné skóre zápasu ale zaujali individuálne výkony na oboch stranách: najlepším strelcom Arisu bol so 62 bodmi Nikos Galis, za Ionikos nastrieľal Panagiotis Giannakis dokonca 73 bodov! V tej chvíli ešte nikto netušil, že títo dvaja raz vytvoria duo, ktoré vynesie grécky šport až na samotný vrchol.

Spoluhráčmi sa stali v lete roku 1984, keď Aris angažoval Giannakisa do svojich služieb. Od toho momentu začal solúnsky tandem ligových súperov doslova valcovať. Aris dokázal vďaka svojej hviezdnej dvojici grécku ligu vyhrať sedemkrát v rade. Galisove priemery sa v týchto sezónach pohybovali medzi 35 – 39 PPG. Navyše sa všetka pozornosť zrazu presunula z Atén do Solúnu, kde sa odohrávali skvelé derby zápasy medzi Arisom a PAOK-om, ktoré boli vždy sprevádzané búrlivou atmosférou v hľadisku.

Na európskej scéne doplácal Aris predovšetkým na fakt, že nemal kvalitných podkošových hráčov. V útoku to nepredstavovalo až taký problém, no v obrane bol solúnsky tím pod svojím košom doslova bezzubý a podkošové hviezdy súperov nemali problém presadiť sa. Aj napriek tomu sa však Aris v rokoch '88, '89 a '90 prebojoval až na záverečný turnaj Final Four. Do finále sa Aris nedostal ani raz, keď ho postupne zastavilo Miláno, Tel Aviv a Barcelona.

Aj keď si Aris svoj sen o euroligovom triumfe nesplnil, výkony Galisa a Giannakisa sa nedajú označiť inak ako fenomenálne. V čom spočívala ich výnimočnosť?

Nikos Galis meria 183 cm, to nie je zrovna výška, ktorú by si prial profesionálny basketbalista. Svoje silné stránky však dokázal využiť natoľko, že výška nebola nikdy relevantná. Jeho najväčšou zbraňou bol vnik pod kôš, ktorý nezakončoval donáškou, ale preňho typickým stopjumpom (odraz z oboch nôh). 99,9% hráčov pri tomto zakončení vypúšťa loptu zo svojich rúk pri dosiahnutí najvyššieho bodu výskoku. Galis mal ohromne silné nohy a skvelý cit v zápästí, častokrát strieľal na kôš až tesne pred dopadom na zem. Mal skvelú kondíciu a na palubovke dokázal vydržať celý zápas.

Panagiotis Giannakis je zhruba o 10 cm vyšší a bol tiež skvelý strelec, veď 73 bodov nenastrieľa len tak hocikto. Po prestupe do Arisu sa však z neho stala druhá voľba v útoku. Vyplývalo to najmä z jeho hernej charakteristiky: okrem útočnej hry sa preslávil vďaka nekompromisnej obrane. V mládežníckych kategóriách nám zvykli tréneri hovoriť, aby sme pri obrane boli na hráčovi nalepení ako žuvačka. Giannakis presne takto bránil, lepšieho two-way playera v histórii európskeho basketbalu by sme hľadali márne. Bol to tvrdý chlap, ktorý veľa rán rozdal, no veľa ich aj prijal. Mal rovnako skvelú kondičku ako Galis a z ihriska schádzal len v prípade, že sa vyfauloval.

Vrchol ich spoločnej kariéry prišiel v roku 1987, keď Gréci hostili kontinentálny šampionát. Základnú skupinu odohrali s pomerom 3:2, nestačili na Španielov a silný Sovietsky zväz. To znamenalo celkovo štvrté miesto v tabuľke, a teda ich štvrťfinálovým súperom sa stali víťazi druhej skupiny Taliani. Napriek tomu, že Gréci vstupovali do zápasu ako outsideri, dokázali najmä vďaka 38 bodom Nikosa Galisa zvíťaziť a postúpiť tak do semifinále.

Semifinálovým súperom Grékov bola Juhoslávia, ktorú ťahali najlepší strelci domácej súťaže Dražen Petrović a Goran Grbović. Galis nastrieľal tentokrát 30 bodov, výrazne mu však v ofenzíve vypomohli podkošoví hráči Fasoulas a Christodoulou. Ale najpodstatnejší výkon podal Giannakis, ktorý skvele bránil Petrovića a dovolil mu nastrieľať „len“ 22 bodov. Gréci vyhrali 81:77 a postúpili do finále.

Ak boli grécki reprezentanti v zápasoch proti Talianom a Juhoslovanom outsideri, tak pred finálovým zápasom proti Sovietom to platilo dvojnásobne. V ich prospech však hralo domáce prostredie na Štadióne mieru a priateľstva v Pireu, do ktorého sa pomestilo 18 000 fanúšikov. Vzhľadom na spoločensko-politickú atmosféru v tom čase, väčšina Európanov zaujímajúcich sa o basketbal stála na strane Grékov a želala im finálový triumf.

Nakoniec sa to Grékom podarilo a vďačiť zato môžu svojej najväčšej hviezde. Nikos Galis si svoj najlepší výkon nechal na finále: púšťal sa do typických nájazdov medzi podkošových hráčov a premieňal jeden kôš za druhým. Sovieti nenašli spôsob ako ho zastaviť, ba ani len pribrzdiť v jeho heroickom výkone. Galis nastrieľal 40 bodov a Gréci zdolali Sovietov 103:101 po predĺžení. Ak by sa po zápase konalo referendum, nadšení fanúšikovia by ho s určitosťou ustanovili za trinásteho olympského boha.

Aj keď sa gréckym športovcom podarilo neskôr triumfovať na európskych šampionátoch, vo futbale v roku 2004 a v basketbale v roku 2005 (trénerom mužstva bol Panagiotis Giannakis), ostáva víťazstvo z roku 1987 najjagavejším momentom v histórii gréckeho športu. Koniec 80. rokov sa považuje za zlatú éru basketbalu a Gréci vedení Galisom a Giannakisom dokázali v silnej konkurencii triumfovať na turnaji, na ktorý fanúšikovia spomínajú dodnes.

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?