Dražen Petrović: basketbalista, ktorý vystúpil na svoj Everest

Autor: Peter Jačiansky | 20.10.2014 o 20:49 | Karma článku: 11,82 | Prečítané:  4174x

Prezývali ho Mozart basketbalu či Perla Šibeniku. Stal sa legendou juhoslovanského a chorvátskeho basketbalu, ktorá inšpiruje dodnes.

Pomaly sa blížime k Záhrebu, zadávame preto náš cieľ do navigácie: cintorín Mirogoj. Sme si vedomí toho, že dostať k nemu nám dá riadne zabrať. Dôvod je prostý. Juhoši sa v mnohých aspektoch od seba navzájom líšia, no jedno majú spoločné – šoférujú ako blázni. A je úplne jedno, či sa práve nachádzate v Sarajeve, Belehrade alebo Záhrebe. Plná čiara tu neplatí, červená znamená možno tak mierne pribrzdenie.

Našli sme to, Mirogoj, sme tu správne! Vykročíme smerom k prvej bráne, aj keď vôbec netušíme, kadiaľ sa vlastne máme vydať. Cintorín je obrovský, sami jeho hrob nenájdeme. Musíme sa teda niekoho spýtať. Ale viete, ako to v týchto situáciách chodí, spýtate sa viacerých ľudí a každý z nich vás pošle iným smerom. Babička, ktorej sa prihovárame, je veľmi milá a vysvetľuje nám cestu.

Prejdeme možno stopäťdesiat metrov a pýtame sa znovu, staršia pani nám potvrdzuje inštrukcie. Už musíme byť naozaj veľmi blízko. O kúsok ďalej sedí na lavičke pod stromom dedo, pristúpime k nemu a položíme mu rovnakú otázku. Len dvihne ruku a prstom nám ukáže smer. Po niekoľkých krokoch je pred nami pomník, je na ňom portrét legendy. Zapaľujeme sviečku, ktorú si nesieme z domova.

Je to veľmi zvláštny pocit. Až teraz si to začíname naplno uvedomovať. Tu, priamo pred nami, odpočíva Dražen Petrović, najlepší európsky basketbalista všetkých čias.

„Všetci nosíme v sebe svoj Everest, je vecou každého, či sa naň rozhodne vystúpiť.“

Dražen sa narodil a vyrastal v prímorskom meste Šibenik. Jeho otec Jovan, pôvodom bosniansky Srb, bol policajt. Matka Biserka, ktorá pochádza z tradičnej chorvátskej rodiny, pracovala v knižnici. Ich prvorodený syn Aleksandar začal s basketbalom ako prvý a pre svojho mladšieho brata sa stal celoživotným vzorom.

Prvé basketbalové kroky sa spájajú s miestnym klubom Šibenka. Ako 13-ročný začal Dražen nastupovať v mládežníckych kategóriách a keď mal 15 rokov, dostal prvýkrát šancu predviesť sa v seniorskom tíme. Jeho spoluhráči mali v tom čase o 10 až 15 rokov viac. So Šibenkou si zahral dva roky po sebe finále Koraćovho pohára, v oboch prípadoch sa však z víťazstva tešil francúzsky tím Limoges.

Už od mladého veku bol pre Dražena basketbal tou najväčšou vášňou, obetoval mu prakticky všetok voľný čas. Rituálom sa stali raňajšie tréningy, ktoré stíhal ešte pred vyučovaním. Venoval sa predovšetkým dvom fundamentálnym herným činnostiam: streľbe a driblingu. Päťsto streleckých pokusov a driblingové slalomy pomedzi stoličky, to bol jeho denný limit. Podvečer, samozrejme, absolvoval ďalší tréning spolu s mužstvom.

Keď mal Dražen 19 rokov, musel si dať s klubovým basketbalom na rok prestávku, dostal totiž povolávací rozkaz. Po ukončení základnej vojenskej služby mal na stole viacero zaujímavých ponúk. Do Európy za ním priletel aj americký tréner Digger Phelps, ktorý mu ponúkal štipendium na univerzite Notre Dame. Dražen mal však o svojej basketbalovej budúcnosti už dlhšiu dobu jasno.

Cibona Záhreb bola logickou voľbou, najmä ak vezmeme do úvahy dva fakty: mužstvo, ktoré v ostatnej sezóne vyhralo domácu ligu, viedol legendárny tréner Mirko Novosel – jeden z najväčších odborníkov v Juhoslávii. Lídrom na palubovke bol zas Draženov starší brat Aco.

Bratia Petrovićovci naštartovali Cibonu k senzačným výkonom. Hneď v ich prvej spoločnej sezóne triumfovala Cibona v lige, vyhrala pohár a vo finále Európskeho pohára majstrov (obdoba dnešnej Euroligy) zdolala Real Madrid. Dražen v tom zápase nastrieľal 36 bodov. V nasledujúcej sezóne sa Cibone podarilo titul v Pohári majstrov obhájiť, vyzývateľom vo finále bol tentokrát Žalgiris Kaunas so Sabonisom na súpiske.

V tom čase tvorili Aco a Dražen najnebezpečnejšie backcourt duo v Európe, konkurovať im mohla snáď len dvojica z Arisu Solún Nikos Galis – Panagiotis Giannakis. Dražen odohral v drese Cibony Záhreb dovedna štyri sezóny s priemermi: 37.7 PPG v juhoslovanskej lige a 33.8 PPG v európskych pohároch. Písal sa rok 1988 a Dražen hľadal nové výzvy, s Cibonou už povyhrával všetko, čo sa dalo.

Vehementne sa o jeho služby zaujímal tím Portland Trail Blazers, ktorý si ho v roku 1986 vybral v drafte. Druhým záujemcom bol slávny Real Madrid. Problém spočíval v tom, že športovci smeli opustiť Juhosláviu až po dovŕšení 28. roku života. Draženovi, ktorý mal v tom čase 23 rokov, udelili výnimku a mohol prestúpiť do Realu. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že novým trénerom sa stal muž so skúsenosťami z NBA George Karl.

Po sezóne strávenej v Španielsku prišiel konečne vytúžený prestup do NBA. Teraz mal Dražen šancu všetkým ukázať, že je schopný obstáť v konkurencii najlepších basketbalistov sveta. Bol si vedomý toho, že o úspech by ho mohla obrať jedine nedostatočná minutáž na palubovke. Hneď po príchode do Portlandu sa, žiaľ, jeho obavy naplnili. Blazers mali skvelý backcourt, Terry Porter a Clyde Drexler mali miesto v základnej päťke isté.

Minutáž, ktorú Dražen vo svojej prvej sezóne dostával, v Amerike označujú ako garbage time. Na palubovke strávil v priemere len 12.6 minút, no svoj čas dokázal využiť veľmi efektívne. Štatistický ukazovateľ Per 36 Minutes ukazuje pri jeho meno čísla: 21.7 PPG, 4.1 RPG, 4.3 APG a 48.5 FG%. Blazers mohli Dražena používať ako tzv. sixth mana, ktorý by do zápasu nastupoval z lavičky a skóroval v čase, keď hráči základnej zostavy odpočívajú.

Samozrejme, ani ako sixth man by nedostal spomínaných 36 minút, ale mohol sa k nim určite priblížiť. Pre porovnanie: Jamal Crawford, aktuálny víťaz ceny Sixth Man of the Year, strávil na palubovke v priemere 30 minút. Ak by Blazers dali Draženovi podobnú minutáž, úžitok by z toho mali obe strany. Bez debaty. Vo finále proti Pistons by zrejme tak či tak neuspeli, mali totiž mizerných pivotov, no mohlo to dopadnúť lepšie ako 1:4.

Potenciál hráčov nebol naplnený v prospech tímu. Na tomto mieste asi treba spomenúť, že trénerom Blazers bol v tej dobe Rick Adelman. Človek, ktorý si ešte pred pár sezónami myslel, že Darko Miličić má pre tím väčší prínos ako Nikola Peković. Keď Adelman v apríli tohto roku ukončil trénersku kariéru, len som sa pousmial a v duchu sám pre seba povedal: dobrá správa pre basketbal!

Vykúpením pre Dražena bol trejd do New Jersey Nets, ktorý prišiel v januári 1991. Mužstvo, ktoré malo na súpiske mladých hráčov ako Derrick Coleman či Kenny Anderson, potrebovalo nutne strelca a lídra tímu – pre Dražena to bola úloha šitá ako na mieru. Okamžite mu stúpla minutáž, v sezóne 1990–91 odohral v drese Nets 43 zápasov s priemerom 20.5 minút.

V sezónach 1991–92 a 1992–93, ktoré odohral už ako stabilný hráč základnej zostavy, strávil na palubovke v priemere 37.4 minút a zaznamenal štatistiky 21.4 PPG, 2.9 RPG, 3.3 APG, 1.3 SPG a 51.2 FG%. Ohromujúci je predovšetkým ten údaj o úspešnosti streľby z poľa, najmä ak sa bavíme o hráčovi na pozícii shooting guard. Čo je však najdôležitejšie, Draženovi sa vrátilo sebavedomie. Reggie Miller? Michael Jordan? Dražen dokázal všetkým fanúšikom a tiež sebe samému, že na ihrisku sa môže merať s kýmkoľvek.

Špeciálnou kapitolou v Draženovej kariére bola reprezentácia. Bol lídrom slávneho juhoslovanského mužstva, do ktorého patrili hráči ako Divac, Paspalj, Rađa či Kukoč. Ich spoločný vrchol nastal, keď sa im podarilo dominantným spôsobom vyhrať ME 1989 v Záhrebe a rok neskôr triumfovať na MS v Argentíne. Bol to tím, ktorý mohol dosiahnuť ešte omnoho viac, lenže prišla vojna, ktorá všetko zmenila.

Príbehu juhoslovanského tímu, priateľstvu Dražena a Vlada Divaca sa venuje film Once Brothers, ktorý si môžete pozrieť tu. Je to dokumentárny film, ktorý určite stojí za pozretie. Treba si ale uvedomiť, že ide o produkt spoločnosti ESPN. A tak, ako pri drvivej väčšine amerických dokumentov, ani tu nejde o to, za každú cenu vyrozprávať divákovi všetky fakty.

V popredí stojí predovšetkým silný príbeh. Film odkrýva mnohé skutočnosti, no je v ňom zároveň mnoho posplietaných poloprávd a výmyslov. Najzarážajúcejší je fakt, že v ňom nie je ani slovkom spomenutý Draženov najlepší kamarát Stojan Vranković. Pritom Stojko s Draženom vyrastal, bol súčasťou juhoslovanskej reprezentácie a taktiež strávil signifikantnú časť svojej kariéry v NBA.

Spolu s chorvátskou reprezentáciou sa Dražen predstavil na OH 1992 v Barcelone, kde sa Chorváti vo finále postavili legendárnemu Dream Teamu. Pricestoval na kvalifikáciu ME 1993 do Poľska, hoci by sa bol výber aj bez jeho pomoci poľahky kvalifikoval. Po skončení turnaja sa rozhodol, že naspäť do Záhrebu nepoletí s tímom, ale pôjde autom so svojou priateľkou.

Toto rozhodnutie sa mu stalo osudným, 7. júna 1993 zahynul na diaľnici pri zrážke s nákladným vozidlom. V čase nehody spal a nemal zapnutý bezpečnostný pás. Za volantom sedela jeho priateľka Klara Szalantzy, mimochodom, v súčasnosti manželka manažéra nemeckej futbalovej reprezentácie Olivera Bierhoffa.

22. októbra by Dražen Petrović oslávil 50. narodeniny.

Sleduj blog aj na Facebooku  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?