Američania sú najlepší na svete

Autor: Peter Jačiansky | 17.9.2014 o 20:32 | (upravené 17.9.2014 o 22:22) Karma článku: 15,51 | Prečítané:  3471x

Svetový šampionát v Španielsku ovládli reprezentanti Spojených štátov dominantným spôsobom a všetkým ukázali, aká je basketbalová realita.

TOP majstrovstiev sveta

Suverénny triumf Američanov

Na posledných dvoch veľkých turnajoch (MS 2010 a OH 2012) sa výber USA predstavil v tak trochu experimentálnej zostave. Prakticky jediným pivotom bol Tyson Chandler, známy najmä vďaka defenzívnej práci. Na pozícii power forwarda sa striedali hráči, ktorí bežne hrávajú na oblúku. V dôsledku toho boli Američania rýchlejší a dynamickejší.

Tento rok dostala šancu nová vlna mladých basketbalistov, len dvaja hráči na súpiske mali viac ako 25 rokov. Američania prišli na turnaj opäť s kvalitnými obvodovými hráčmi. Irving, Curry či Harden sú basketbalisti s MVP potenciálom. Okrem nich mal tentokrát tréner Mike Krzyzewski k dispozícii podkošových hráčov, ktorí boli schopní skórovať: Davis 12.3 PPG, Faried 12.4 PPG a Cousins 9.6 PPG.

Snáď ani netreba nejako zdôrazňovať ich vplyv v obrane, ten bol už tradične markantný. Anthony Davis je vychádzajúcou hviezdou amerického basketbalu. Takto, aby to bolo jasné, on už hviezdou je. Vo svojej druhej sezóne sa mu podaril úžasný štatistický ukazovateľ 26.54 PER (player efficiency rating), štvrtý najvyšší v celej NBA! Ak si bude aj naďalej takýmto tempom cibriť svoju ofenzívnu hru, čoskoro opanuje ligu.

Možno nie najtalentovanejší, ale rozhodne najunikátnejší basketbalista, ktorý sa v drese Spojených štátov predstavil, bol Kenneth Faried. Výškou pripomína skôr krídlo, jeho miesto je ale pod košom. S takýmto typom hráča sa Európania stretávajú len zriedka. Pivoti ho brániť nestíhajú, pre nich je príliš rýchly. Brániť ho nemôžu ani krídla, v súbojoch je silnejší a skáče vyššie. V zápasoch smečoval s takou razanciou, že by hádam nikoho neprekvapilo, ak by odtrhol obrúčku.

Američania v útočnej fáze nevymýšľali žiadne zložité schémy, hrali priamočiary basketbal. Ak to situácia vyžadovala, použili jednoduchý pick and roll. Miestami to vyzeralo tak, akoby reprezentanti USA ignorovali nariadený 24-sekundový limit na zakončenie a sami pre seba si určili vlastný 14–15 sekundový. Samozrejme, najideálnejším riešením bolo skórovať rovno z rýchleho protiútoku.

Ich ofenzívny repertoár bol ohromujúci, súperov ničili pod košom a takisto aj na trojkovom oblúku. V polčase ešte skóre nevyzeralo pre súperov tak hrozivo, no v tretích štvrtinách zápasov prišiel tlak, ktorý nedokázal ustáť nikto. Tím USA na týchto majstrovstvách jasne dominoval, a preto mohli byť pre niekoho ich zápasy nudné či neatraktívne. No nie je to ich problém, oni robia veci správne. Do Španielska neprišli s cieľom hrať vyrovnané zápasy s európskymi mužstvami, prišli si po zlatú medailu. A tú získali úplne bez problémov.

Strieborná srbská rozprávka
Už pred začiatkom turnaja dal nový reprezentačný tréner Aleksandar Đorđević jasne najavo, čo je preňho najdôležitejšie – disciplína. Z mužstva nekompromisne vyhodil pre nevhodné správanie skúseného krídelníka Vlada Micova. V základnej skupine sa Srbi umiestnili na 4. mieste s pomerom 2:3, keď sa im podarilo zdolať len Egypt a Irán.

Výkonnostný zlom prišiel v osemfinálovom zápase proti Grékom, kde sa Srbi dokázali vysporiadať so svojím najväčším démonom – defenzívnym doskakovaním. Srbská reprezentácia prišla na turnaj s veľmi vyváženým kádrom. V mužstve boli technicky zdatní hráči, ktorých primárnou úlohou bolo viesť ofenzívu: Teodosić, Raduljica, Bogdanović a Bjelica. Výrazným spôsobom im ale v obrane pomáhali „robotníci“ Marković, Jović a predovšetkým Nikola Kalinić, najlepší two-way player na súpiske.

Neviem, čo spravil Đorđević s Milošom Teodosićom, lebo takto som ho hrať ešte nevidel. V minulosti bolo zvykom, že ak sa mu darilo, dokázal tím pozdvihnúť na vyšší level. No keď sa mu nedarilo, celý tím so sebou stiahol dole. Na tomto turnaji to bol Miloš Teodosić 2.0, ktorý rozumne vyhodnocoval jednotlivé herné situácie. Dva najlepšie zápasy odohral v štvrťfinále a semifinále, dovedna v nich nastrieľal 47 bodov!

Ruku na srdce, koľkí z vás pred turnajom očakávali, že piliérom srbskej ofenzívy bude potetovaný obor s veľkou bradou? Aj som si myslel... Miroslav Raduljica odohral skvelý turnaj s priemermi 13.0 PPG, 4.6 RPG, 54.9 FG% a ukázal všetky svoje silné stránky: výbornú prácu nôh, rýchly presun do útoku a úžasný cit v zápästí. Minulá sezóna, ktorú odohral v drese Milwaukee Bucks, mu evidentne prospela.

Srbskí basketbalisti v play-off vyradili Grékov a následne sa „pomstili“ Brazílčanom a Francúzom za prehry v základnej skupine. Získali striebornú medailu, vo finále nastrieľali Američanom 92 bodov a čo je najpodstatnejšie, podarilo sa im to aj bez naturalizovaného hráča. Ja ako presvedčený srbofil som si turnaj patrične užíval. Момци, хвала вам!

Veľká francúzska evolúcia
Basketbal je nádherný šport! Je to rýchla hra, kde musia hráči bleskovo vyhodnocovať situácie a rozhodovať sa pre tie najsprávnejšie riešenia. Tí chytrejší majú výhodu. Pokojne sa môže stať, že najvplyvnejším hráčom na palubovke je basketbalista s nadváhou. Boris Diaw je zázrak prírody, na ihrisku vyzerá ako dobre naobedovaný Magic Johnson.

Vďaka svojej inteligencii a charizme je nesmierne dôležitý aj mimo ihriska. Dalo by sa povedať, že vo francúzskej reprezentácii plní úlohu akéhosi neoficiálneho asistenta trénera. Francúzi sa na štvrťfinálový zápas so Španielmi sa pripravili fantasticky. Úplne eliminovali súperov rýchly prechod do útoku, zrejme ich najsilnejšiu zbraň. Francúzi diktovali tempo zápasu a šikovne pracovali s 24-sekundovým limitom.

Mladí podkošoví hráči Lauvergne s Gobertom odohrali v ten večer svoj životný zápas. Bezchybne čistili vlastnú dosku a zo vzduchu zbierali všetky lopty, spolu sa im podarilo získať úctyhodných 23 doskokov! Mne osobne sa páčil Heurtel. Jednak mal pekné čísla 9.7 PPG, 4.0 APG, 50.8 FG% a v kľúčových momentoch zachoval chladnú hlavu. Za výkony na turnaji by si Francúzi zaslúžili aj striebro, no nakoniec sa museli uspokojiť s bronzom.

FLOP majstrovstiev sveta

Španielsky národný tím
V najlepšej možnej zostave a pred domácim publikom. Španieli pred turnajom rozprávali len o jedinej veci, ako sa vo finále vyrovnajú Američanom. Ako keby si mysleli, že sú už vopred do finále nasadení a o zápas so Spojenými štátmi ich nemôže nikto obrať. Stretnutia v základnej skupine a osemfinálový súboj so Senegalom ich v tom len utvrdili. Lenže na štvrťfinále si Francúzi prichystali grandiózny plán a domácim zasadili bolestivý knockout.

Tempo zápasu určovali Francúzi a Španieli sa prakticky nedostali k ničomu, čo je pre ich hru typické. Rýchly prechod do útoku bol až na pár výnimiek úplne zamedzený. Takisto ani nestihli dostať pod tlak rozhodcov, pretože od začiatku zápasu boli tlakom oni sami. Po prehre je vždy najdôležitejšie nájsť jej príčiny a následne sa z nich poučiť. A toto sa Španielom podarilo hneď po zápase.

Najväčší podiel viny na tom nesie tréner Juan Antonio Orenga. Ten sviniar totiž mohol zato, že jeho podkošoví hráči neodstavovali svojich protivníkov a nedoskakovali lopty. Aj keby na lavičke sedel Obi-Wan Kenobi, tak s týmto nič nespraví. Španieli chceli preskákať Američanov, no slávni bratia Gasolovci nedokázali preskákať ani len dvoch francúzskych greenhornov.

Ďalším vinníkom je dcérka Marca Gasola, ktorá sa narodila počas turnaja. Čo si to dovoľuje? Narodiť sa počas šampionátu? Ale snáď to bude slúžiť ako ponaučenie pre ostatných. Prosím vás, keď sa chystáte na nejaký veľký turnaj, deväť mesiacov predtým sa v žiadnom prípade nepokúšajte o počatie! Pretože ak sa vám počas turnaja narodí potomok, vaši spoluhráči v tom momente zabudnú hrať basketbal. Španieli sa do finále nedostali a tak je to dobre.

Kde udělali soudruzi z Austrálie chybu?
Austrálčania sa pravdepodobne nakazili „španielskou chrípkou“, ktorá naposledy vyčíňala pred dvoma rokmi v Londýne. Silou-mocou sa chceli v štvrťfinále vyhnúť Spojeným štátom, a tak zámerne prehrali posledný zápas v skupine proti Angole. Američanom sa nakoniec vyhli, v osemfinále ich totiž vyradili Turci. Dobre im tak!

Prečo sú Američania najlepší na svete?

Treba si priznať fakt, že v tejto chvíli Európania nepredstavujú pre Američanov v basketbale konkurenciu. Aj keby sa teraz znovu spojili všetky krajiny bývalej Juhoslávie, tak by sa s nimi skrátka merať nemohli. Keď si niekto myslí opak, pravdepodobne netuší, v akom marazme sa európsky basketbal práve nachádza. Alebo to má potom iný dôvod, v tom prípade ale treba urýchlene vyhľadať lekársku pomoc.

Musíme si uvedomiť, že Spojené štáty americké majú ca. 318 miliónov obyvateľov, čo predstavuje gigantickú základňu pre všetky športy, nielen pre basketbal. Jednou z najčastejších výhovoriek (prečo sú Američania najlepší) býva argument, že za národný tím hrajú černosi, ktorí majú lepšie atletické dispozície ako belosi. No ale rovnakí černosi žijú predsa aj vo Francúzsku! Tak prečo nie sú takí dobrí?

Američania sú najlepší na svete preto, lebo najlepšie na svete trénujú! Ich player development začína na stredných školách, kde väčšina basketbalistov prišla do kontaktu s nejakým doplnkovým športom (americký futbal, atletika atď.). Mnohí z nich sú takí všestranní, že sa v poslednom roku štúdia rozhodujú, či prijmú basketbalové alebo futbalové štipendium na univerzite.

Univerzity sú pre basketbalistov prechodnou fázou na ceste k profesionálnej kariére. Tu si hráči cibria tie fundamentálne činnosti, ktoré sú pre ich ďalšiu kariéru určujúce. Európanov nezdolávajú preto, že by hrali nejaký úžasný kolektívny basketbal. Zdolávajú ich preto, lebo skoro každý jeden jednotlivec na súpiske USA je lepšie pripravený.

Prečo sú Curry a Thompson takí skvelí strelci? Lebo majú lepšie dispozície? Určite nie, sú to tisíce a tisíce nastrieľaných pokusov počas individuálnych tréningov. Prečo sa Američania dokážu presadzovať v tvrdých osobných súbojoch a dokážu spod koša vytlačiť súperových hráčov? To je výsledok úmorných tréningových jednotiek strávených v činkárni, ktoré hráči individuálne absolvujú.

Kde robia Európania chybu?

Paradoxne, v tejto chvíli predstavujú najväčší problém pre európske kluby práve Američania. Lepšie povedané, „odpad“ z Ameriky. Pod slovom „odpad“ rozumieme všetkých amerických hráčov, ktorí sa nedostali do NBA. Samozrejme, že niekto ich sem musí predsa zavolať a následne angažovať. Za toto sú zodpovední neschopní a krátkozrakí funkcionári, ktorí dávajú prednosť Američanom pred európskymi hráčmi.

Uvediem len jeden krátky príklad: v minulej sezóne triumfoval v Eurolige izraelský tím Maccabi Tel Aviv, keď vo finále zdolal Real Madrid. Do streleckej listiny sa v tom zápase zapísalo sedem hráčov Maccabi, z toho bolo päť Američanov! Pýtam sa, aký osoh má z toho izraelský/európsky basketbal?

Ak by to boli hráči, ktorí by boli schopní mentorovať našich mladých európskych basketbalistov a pomôcť im k progresu, tak nepoviem ani slovo. Ale to sú hráči, ktorí si sem prídu akurát tak zarobiť peniaze. V zápasoch nastrieľajú 20 bodov, pridajú k tomu 2-3 smeče a tým sa to končí. Vo voľnom čase nemajú potrebu ďalej sa individuálne zlepšovať, po nociach požierajú pizzu a súložia s miestnymi dievčatami. Česť výnimkám!

Kašľať na takých hráčov, nech idú hrať niekam do Ruska alebo do Číny. Euroliga a Eurocup by mali byť dve súťaže, v ktorých by si talentovaní európski hráči každý týždeň merali sily. A časom ten tréning v kombinácii s hernou praxou prinesie ovocie. Nehovorím, že sa Európa niekedy vyrovná Američanom. No určite sa k nim môže priblížiť.

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?