Kráľ európskeho basketbalu

Autor: Peter Jačiansky | 11.7.2014 o 20:11 | (upravené 12.10.2014 o 16:56) Karma článku: 15,09 | Prečítané:  2317x

Obdivuhodné úspechy dosiahol už ako hráč. No výsledky na trénerskej lavičke, predovšetkým osem euroligových titulov, ho vyniesli až na basketbalový Olymp.

Željko Obradović sa narodil v meste Čačak. Svoju basketbalovú kariéru začal mladý Žoc v tunajšom klube Borac. Inak, čo sa týka tej prezývky, kolujú mnohé interpretácie. Vraj to má súvisieť s hanlivým označením fanúšikov istého belehradského klubu. Hlúposť! Keď hráč trafí kôš, povie sa, že cepa mrežicu, čo môžeme preložiť ako ,,trhať“ sieťku. A keďže bol Željko výborným strelcom, začali ho prezývať Željko Obradović – cepač. Skrátene Žoc.

V seniorskom drese Boracu odohral Željko na pozícii stredného rozohrávača štyri sezóny. Nastal čas, posunúť sa o level vyššie. A práve vtedy prišla ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť. Obradović sa stal hráčom Partizanu Belehrad a dostal tak šancu hrať proti najlepším. Partizan v tom čase prechádzal generačnou výmenou. Do tímu prišli talentovaní tínedžeri Divac, Paspalj a Djordjević. Medzi tých skúsenejších patrili práve Obradović, kapitán Savović či fenomenálny strelec Goran Grbović. V sezóne 1986/87 sa tento mladý tím stal šampiónom Juhoslávie. Mimochodom, ich tréner Duško Vujošević mal v tom čase 28 rokov!

Ako rozohrávač majstrovského tímu na seba Obradović prirodzene pútal pozornosť. V tom čase prišlo k zmene na poste trénera juhoslovanského národného tímu a Željko dostal prvýkrát možnosť reprezentovať svoju krajinu. Na ihrisku sa stal akousi predĺženou rukou trénera Dušana Ivkovića. V roku 1988 prišla prvá veľká skúška – olympijský turnaj v Soule. Juhoslovania sa dostali až do finále, kde však nestačili na silný výber Sovietskeho zväzu. O dva roky neskôr sa konali v Argentíne majstrovstvá sveta. Na tie prišiel juhoslovanský tím dokonale pripravený. V semifinále zdolal tím USA a vo finále oplatil prehru Sovietom.

Môže to teraz vyzerať tak, že život Željka Obradovića je poskladaný zo samých úspechov. Ale ani on sa nevyhol pádom. Za neúmyselné zabitie chodca počas jazdy bol odsúdený a poslaný za mreže. Nebol v tom žiaden alkohol, skrátka prišlo k nehode. Povedzme si otvorene, sedieť v juhoslovanskom väzení, to veru nebolo med lízať. Jeden zo spoluväzňov sa neskôr vyjadril, že nikto z odsúdených nemal v tom čase takú silnú vôľu, charakter a rešpekt od ostatných spoluväzňov ako Željko.

Obradovićova trénerska kariéra sa začala priam znenazdajky. V lete 1991 sa s reprezentačným výberom pripravoval v Poreči na nadchádzajúci európsky šampionát. Po návrate do Belehradu mu zatelefonoval vtedajší viceprezident Partizanu Dragan Kićanović a ponúkol mu post hlavného trénera. Željko túto ponuku prijal a tým pádom ukončil hráčsku kariéru. Začínajúci tréner však potreboval pomoc, a preto vedenie angažovalo najväčšieho odborníka v Juhoslávii. Jeho konzultantom sa stal legendárny profesor Aca Nikolić. Hneď v prvej sezóne triumfoval Partizan v ligovej súťaži, v pohári a nezabudnuteľným sa stalo najmä euroligové finále proti Badalone, ktoré trojkou v posledných sekundách rozhodol Djordjević.

Željkove ďalšie kroky viedli práve do Badalony, s ktorou sa v roku 1994 dostal do finále Euroligy. Súperom španielskeho mužstva bol favorizovaný tím Olympiakosu Pireus, ktorého najväčšou hviezdou bol v tom čase Obradovićov bývalý spoluhráč z Partizanu Žarko Paspalj. Výsledok? 59:57 pre Badalonu. V nasledujúcej sezóne Željko opäť triumfoval v Eurolige, tentokrát však už ako tréner Realu Madrid. Pod košom mal totiž Sabonisa, ktorého nebol schopný nikto zastaviť. Porazený finalista? Opäť Olympiakos. Po odchode zo Španielska trénoval dve sezóny taliansky tím Benetton Treviso.

Jeho najslávnejšia éra sa však začala v lete 1999, keď ho angažoval do svojich služieb grécky klub Panathinaikos Atény. K dispozícii mal mnohých skvelých basketbalistov, či už to boli Fragiskos Alvertis, Željko Rebrača alebo Johnny Rogers. Ale nad všetkými tými menami žiarilo najvýraznejšie jedno – Dejan Bodiroga. Taktika bola jednoduchá: najskôr musíš v obrane doskočiť loptu. Keď ju získaš, okamžite ju prihraj Bodirogovi a šprintuj dopredu! Na útočnej polovici sa neustále hýb a Bodiroga si ťa nájde. Ak budeš stáť na mieste, Bodiroga spustí svoj driblerský set a zakončí sám. Výsledkom tejto hry boli euroligové triumfy v rokoch 2000 a 2002.

Po týchto úspechoch prišlo v klube k reštrukturalizácii a nastali veľké zmeny v zostave. Željko teraz potreboval hráča, ktorý by bol schopný zaplátať dieru po Bodirogovi. A podarilo sa, do klubu prišiel Dimitris Diamantidis. Ich vzájomná spolupráca priniesla Panathinaikosu ďalšie tri euroligové tituly v rokoch 2007, 2009 a 2011. V lete 2012 z klubu odišiel.

Od leta 2013 pôsobí na lavičke ambiciózneho tureckého klubu Fenerbahçe Istanbul. V budúcej sezóne bude v Turecku súperiť so svojim bývalým trénerom a dobrým priateľom Dušanom Ivkovićom, ktorý sa nedávno stal trénerom konkurenčného tímu Anadolu Efes.

Sleduj blog aj na Facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?